Prvé spoločné Vianoce | poviedka

22. prosince 2016 v 20:50 | Lily ♥ |  STORY
Greeting from Lily ♥

Dnes tu máme poviedku, ktorú som mala odovzdať v škole. Avšak nie všetko sa vyvinulo dobre. Nakoniec mi učiteľka poviedku do súťaže neposlala, lebo bola "moc dlhá"... Tak aspoň dúfam, že si u nej vybojujem jednotku, lebo ak mi ju nedá, tak si to s ňou pekne vybavím :) No, cez túto nepríjemnosť som sa preniesla. Povedala som si, že aspoň mám poviedku do vianočnej edície na blog. Dúfam, že sa bude páčiť :) A budete mi držať palce! :) Šťastné a veselé ♥ Vaša Lily

Emily sa prechádzala po zasnežených a prázdnych uliciach New Yorku. Vonku mrzlo. Pritiahla si šál bližšie ku krku a rukávy bundy si stiahla až po končeky prstov, aj keď mala rukavice. Ako každý rok sa vybrala tesne pred Vianocami nakupovať darčeky pre jej priateľa Harryho. Pohojdávali sa jej v taške pri nohách v rytme jej chôdze. Boli spolu niečo cez dva roky, ale stále nevedela aké darčeky mu má kupovať a preto to vždy odkladala. Až nakoniec ich musela kupovať deň pred Štedrým dňom. Išla peši na najbližšie námestie lebo vonku hlásili silné snehové záveje a silné sneženie. Táto noc už bola tretia, za ktorú nasnežilo desať centimetrov. Posledné roky toľko nikto ani zďaleka nevidel. Avšak Emily bola rada za sneh. Síce by jej neprekážalo trochu menej snehu, ale stálo to za to. Milovala totiž prechádzanie sa zasneženým New Yorkom. Bývala tu už od detstva a nesnežilo tam až tak veľmi, tak si to chcela vynahradiť. Vtom jej v hlave skrsla myšlienka. Harry mal prísť na Štedrý deň k nim. Mali spolu osláviť Vianoce. Lenže on vyrazí až zajtra, keď bude pravdepodobne pol metra snehu. Nedostane sa k nim včas, alebo vôbec. Jej nálada v okamihu poklesla. Tešila sa na ich prvé spoločné Vianoce. Dokonca nakúpila najlepšie darčeky za posledné dva roky. Z kabelky vytiahla telefón a v duchu sa modlila, aby jej nezmrzla baterka. Vytočila Harryho číslo a čakala, kým sa jej ozve. Na druhej strane nebolo nič počuť, okrem vrčania motora a prúdu nadávok.




Harry bol na cestách už od rána. Nebýval od Emily ďaleko, ale predsa len boli všade kolóny a zápchy. A vôbec k tomu nepomáhali Vianočné piesne, ktoré sa hrnuli z rádia. Nahnevane ho vypol a chytil volant pevne do svojich rúk. Keby teraz mohol prejsť aspoň o pár metrov ďalej! Avšak, na tomto úseku trčal už niečo cez trištvrte hodiny. Neprešiel odvtedy ani kilometer, dokonca ani nie polovicu. Dovtípil sa, že pred nimi bude nejaký odhŕňač snehu, lebo za posledné noci nasnežilo nechutne veľa snehu. Sneh mal rád, ale keď sedel doma pri krbe s teplým kakaom a s Emily v objatí. Kolóny nemal rád samé o sebe. V New Yorku boli bežné. Hlavne keď sa chcel dostať z Manhattanu do inej časti. Napríklad na predmestie, kde bývala Emily. On totiž musel bývať v centre Manhattanu, lebo tam chodil do školy. Jeho rodičia ho dali na súkromnú vysokú právnickú školu. Chodil tam už dva roky a celkom sa mu darilo. Avšak, nejako sa snažiť nepotreboval, lebo to mal v krvi. Jeho otec a aj mama sú právnici a zarábajú neuveriteľné peniaze. Majú prekrásny byt na Manhattane a synovi kúpili tiež úžasný byt. Dokonca aj auto, v ktorom momentálne sedí. Avšak, Harry si chcel na seba zarábať sám a prestať prijímať od rodičov peniaze, ale tí mu to bez diskusie zatrhli. Vraj kým žijú, budú k nemu prúdiť peniaze. Harry si povzdychol a vtedy mu zazvonil mobil. Chytil ho do ruky, ale vykĺzol mu z nej, keď pocítil tlak z nárazu. Niekto do neho narazil zozadu. Rozzúril sa a mobil odhodil na sedadlo spolujazdca. Nahnevane vystúpil a nezabudol tresnúť dverami svojho drahého Mercedesu.
,,To snáď nemyslíte vážne?!" vyštekol na chlapíka, ktorý práve vystupoval zo svojho taktiež drahého auta. Mal na sebe čierny oblek a kravatu, tak isto ako Harry. Lenže on vyzeral staršie aspoň o desať rokov.
Odkašľal si a pozrel sa na hodinky, ktoré mal na ľavej ruke. Zablysli sa v žiare slnka, ktoré vôbec nehrialo, čo si Harry uvedomil hneď ako vystúpil z auta.
,,Ospravedlňujem sa, ale som už naozaj nervózny z tohto čakania v tejto kolóne. Tipujem, že aj ty, tak to láskavo vybavme ako sa patrí. Zaplatím to, ale vyzeráš, že by si si to dokázal zaplatiť aj sám, čiže ma asi nepotrebuješ," povedal bez emócii. Jeho chladné oči sa do neho zapichli a Harryho zamrazilo ešte viac.
,,Tak to pardon, ale ja si to nebudem vybavovať len tak vonku v mrazoch. Pekne si sadneme do auta, ja zavolám políciu a počkáme na nich. Ak sa vám to nepáči, váš problém," zvrtol sa Harry a nasadol do auta, kde bolo príjemne teplo. Dokonca aj zabudol, že mu zvonil telefón, kým mu opäť nezazvonil. Bola to Emily.
,,Emily?" zdvihol a jeho priateľka na druhej strane si vydýchla. ,,Už som si myslela, že sa ti niečo stalo. Si v aute?" spýtala sa ustarostene. To mal na nej zo všetkého najradšej. Aj keď miloval na nej skoro všetko. Netušil prečo, ale Emily bola jednoducho pre neho stelesnená dokonalosť.
,,Áno. Napadlo mi, že predsa len by som mohol vyraziť už dnes, keďže zajtra je Štedrý deň a naozaj ho s tebou chcem prežiť. Vyrazil som okolo desiatej aby som ťa mohol na obed prekvapiť, ale nevyšlo to. Neuveríš, aké dlhé tie kolóny sú.." zamrmlal nahnevane a prevrátil očami. Neznášal to z celej duše.
,,Samozrejme to chápem, ale si v poriadku, že áno? Počula som tresknutie dverí na aute.. A nadávky."
,,Ach, no tak nejaký chlapík do mňa narazil, ale to bude v poriadku neboj. Zavolám políciu a s ňou to už vyriešime. Takže tak. Vidím to tak, že k tebe prídem asi večer, tak ma nečakaj."
,,Dobre," zamrmlala, ,,ale musíš mi sľúbiť, že si budeš dávať pozor, dobre? Naozaj nechcem aby si skončil niekde v nemocnici." Harry sa zasmial a prikývol. ,,Dobre. A už sa o mňa toľko neboj. Ešte sa ti ozvem," usmial sa a zložil. Okamžite vytočil telefónne číslo polície a priložil si mobil k uchu.
,,Dobrý deň, pri telefónne Harry Cooper, stala sa mi taká vec..."


Po telefonáte s Harrym sa Emily necítila lepšie. Práveže, mala sa ešte horšie. Myslela na tie najhoršie scenáre. Čo ak to Harry nestihne a ani zajtra sa neuvidia? Čo ak je to poškodenie auta horšie ako si myslí? A čo ak sa stane Harrymu ešte niečo horšie ako to s tým autom? Čo ak ho nakoniec bude musieť ísť navštíviť do nemocnice? Radšej na to ani nemyslela a pokrútila hlavou. Pridala do kroku aby bola doma čo najrýchlejšie. Už nechcela viac mrznúť vonku v tej príšernej zime. Rodičia ju doma čakali s napečenými medovníčkami. Už ich chcela ochutnať, dokonca sa jej zbiehali slinky. Posledné dni sa ich nemohla ani dotknúť, keď ich jej mama nechávala zmäknúť. Dokonca mali dnes ozdobovať stromček. Avšak chcela rodičov poprosiť, aby počkali na Harryho. Lenže nebolo isté či sa k nej do večera dostane. A večer stromček musí byť už hotový pokiaľ chce nejaké darčeky. Pozrela sa na svoje ruky, ktoré mala skrehnuté a vtiahla si ich do rukávov bundy. Premýšľala nad Vianocami. Naozaj sa na tento rok tešila, keďže Harry mal byť s ňou. Boli spolu dlho, ale posledné Vianoce bol Harry s rodinou na dovolenke v Dubaii. Mal sa tam naozaj skvele. Dokonca povedal, že ju tam raz vezme. Prežili spolu toľko krásnych chvíľ. Harry bol jednoducho dokonalý. Avšak všetci jej priatelia si mysleli niečo iné. Tvrdili, že je namyslený a že je to len rozmaznaný synáčik bohatých rodičov. Ale on taký nebol. Bol chápavý, milý, láskavý a nežný. Chránil si ju ako nejaký poklad, čo na ňom milovala. Bol jej všetko. Nevedela si predstaviť život bez neho. Dovtedy kým ho stretla bola typická rozlietaná školáčka. Občas fajčila, ale nikdy jej to nechutilo. Jedného dňa si kupovala v supermarkete cigarety, ale Harry ju zastavil. Presne si pamätala čo povedal. ,,Fajčenie škodí zdraviu. Nemala by si fajčiť a ničiť niečo tak nádherné. Nechcel by som ťa vidieť mladú v truhle." Nad tou myšlienkou sa pousmiala. Vždy na to rada spomínala. Nielenže ju vytiahol z jej nebezpečného života, ale priniesol jej doňho seba.

Keď Harry dotelefonoval s políciou, čakal v aute asi ďalších tridsať minút. No v kolóne sa nepohol ani o kilometer. Už ho to unavovalo. Všade sa ozývalo iba trúbenie a vietor, ktorý narážal do okien. Vtedy bol Harry šťastný, že mu rodičia na šestnáste narodeniny nekúpili kabriolet. Oprel si hlavu o operadlo sedadla, spustil ruky z volantu a zavrel oči. Neobťažoval sa ich otvoriť, lebo vedel, že sa auto pred ním nepohlo o viac ako o meter. Chvíľu takto počúval zvuky z vonka a bol ponorený do svojich myšlienok. Myslel na Emily. Vtom mu niekto zaklopal na okno. Bol to muž v policajnej uniforme. Ani si neuvedomil, že počuje policajné majáky. Za ním stál muž, ktorý do neho narazil. Na tvári mal nahnevaný výraz. Harry si pomyslel, že keby tam nebol policajt asi by ho roztrhol na dve polovice. Harry si obliekol kabát a vystúpil z auta.
,,Dobrý deň," pozdravil sa. Policajt tiež odzdravil. ,,Rozprával som sa tu s pánom Smithom. Povedal mi, že do vás omylom narazil keď sa pošmykol na ľade, ktorý tam bol. Neviem čo je na tom pravdy, ale je to na cestách veľmi nebezpečné, takže to je uveriteľné. Ale teraz je najdôležitejšie, že potrebujeme odviesť vaše auto preč. Zavolám odťahovú službu, vy vypíšete nejaké papiere a my dvaja spoločne odídeme do najbližšieho hotela. Tam budete musieť zostať, keďže nebudete mať žiadne auto, lebo bude v servise. Z hotelu môžete ísť kľudne domov, ale bude vás tam niekto musieť odviesť," odrapotal policajt. Neveril vlastným ušiam. Ako sa mal dostať k Emily keď nebude mať auto a mestská doprava nejazdí už dobré tri dni?
,,To nemyslíte vážne," zamrmlal nahnevane a prepichol policajta pohľadom. Ten na neho zazrel a prikývol.
,,Ale samozrejme, že to myslím vážne. Teraz by ste si mohli pekne vybrať veci z auta aby sme ho mohli odtiahnuť. Auto pána Smitha nebolo veľmi poškodené, takže si ho môže odviesť domov. A vaše auto je na tom tragicky, veď sa sám pozrite." Vtom si Harry uvedomil, že sa nepozrel na kufor svojho auta. Pomaly prešiel okolo auta a s hrôzou ostal stáť. Neveril vlastným očiam. Celý kufor mal zničený, lebo terénne auto toho Smitha bolo dosť veľké aby mu to mohlo urobiť. Vtedy prepichol pohľadom aj jeho a on sa iba uškrnul. Keď sa vrátil za policajtom a Smithom prikývol.
,,Akosi som si ho zabudol obzrieť," zamrmlal nahnevane a pozrel na Smitha. Ten len nadvihol kútiky pier a keď policajt šiel telefonovať poznamenal: ,,Toto sme si mohli predsa ušetriť. Ale ty si chcel zavolať políciu."

,,Ahojte," zakričala Emily odo dverí. Vyzúvala si topánky, ale šlo jej to ťažko, keďže mala premrznuté prsty a nohy. Počas cesty späť jej neraz napadlo, že by mala kupovať darčeky mesiac pred Vianocami a nie deň. Bola nahnevaná sama na seba.
,,Ahoj," pozdravila ju mamina, ktorá prišla do chodby. Mala na sebe zásteru a až vtedy si uvedomila, že chystá večeru. Za sprievodu týchto myšlienok jej vnikla do nosa vôňa morky, ktorá všetko potvrdila.
,,Pečieš?" usmiala sa. Mamina prikývla a z ruky jej vzala tašku. Položila ju na stolček, ktorý bol blízko dverí. Mali na ňom kľúče a krásne ruže, ktoré Emily dostala od Harryho.
,,Ukáž," prihovorila sa jej mamina a oprášila jej z vlasov sneh. Dala jej dolu čiapku, ktorú položila na radiátor. ,,Musela si pekne vymrznúť," zasmiala sa jej a Emily sa zamračila. Ale svoj výraz povolila. Nikdy sa na mamu nedokázala hnevať. Bola milá a veľmi dobrá. Tým, že Emily nemala žiadneho súrodenca si s rodičmi vybudovali takmer dokonalý vzťah. Mali na seba veľa času a rodičia ho nemuseli deliť medzi dve alebo viac detí.
,,Poď si dať kakao. Uvarím ti ho a môžeš si doň dať aj marshmallows. Pred pár dňami som kúpila nový balíček. Musíš sa zohriať," poznamenala a objala svoju dcéru. Aj mama ju veľmi milovala. Vždy ju všade so sebou brávala. Chodili spolu venčiť psov z útulku po New Yorku, chodili na nákupy vianočných darčekov. V lete zase chodili na dovolenky. Emilin otec však mal na ňu menej času. Hlavne keď vyrástla. Vtedy ho povýšili na riaditeľa v jednej veľkej firme. Bol jeden z najlepších zamestnancov a postup si zaslúžil. Mama zase pracovala ako kozmetička vo svojej vlastnej klinike, ktorá bola pomerne úspešná.
Emily sa vybrala za mamou do kuchyne, keď bola zbavená šatstva, ktoré bolo zmoknuté od snehu, ktorý sa na nej roztopil.
Vnútri bolo príjemne teplo, bola zapnutá televízia kde mamina počúvala nejaké piesne a stromček už stál. Ako každý rok ocino vybavil živý stromček. Emily nikdy nechápala, kde také krásne stromčeky nachádza.
,,Posaď sa na pohovku," prikázala jej mamina, ktorá sa hneď vrhla na Emilino kakao. Popritom stíhala miešať niečo čo bolo v hrnci, ktorý stál na sporáku.
,,Nech sa páči," doniesla jej ho po chvíli a Emily sa vďačne usmiala.

Keď policajt dovolal, hneď dal Smithovi a Harrymu nejaké papiere. Povedal im, nech si sadnú k nemu do auta a vyplnia ich. Po pár minútach ich mali obaja vyplnené a policajt si ich skontroloval. Harry bol nervózny, lebo stále nechcel veriť tomu, že ho zavedú do nejakého hotela, kde bude musieť čakať na to, kým mu opravia auto, alebo kým spojazdnia MHD. A pri pomyslení na autobus ho napínalo. Necestoval v ňom skoro nikdy. Iba keď chodil na základnej škole na výlety. A to ani nebol autobus na mestskú hromadnú dopravu, ale na výlety. Radšej na to nemyslel a čakal kým si policajt prečíta papiere.
,,Mohol by som poprosiť...pána Coopera aby si šiel vyprázdniť auto?" pozrel sa na Harryho a on prikývol. Vystúpil z auta a pobral sa k svojmu. Odomkol ho a zobral si darčeky, ktoré nakúpil pre Walterovcov a nejaké svoje veci, ktoré tam mal. Keďže bola zima nenosil tam golfové palice a podobné veci na športy. Bol za to rád, lebo fakt sa mu nechcelo chodiť s golfovými palicami do nejakého hotela, kde mal prečkať noc alebo aj dve. Našťastie mal so sebou tašku, v ktorej mal veci na prespatie u Emily. Vyšiel z auta a vtedy si uvedomil, že už tam je odťahovka. Policajt sa rozprával s vodičom a dával mu inštrukcie. Neskôr Harryho zavolal a vysvetlil mu, že potrebujú jeho kľúče. Harry mu ich neochotne podal. Vodič auta z odťahovej služby naložil auto a odišiel s ním preč. Harry bol naozaj sklesnutý a ani poriadne nevnímal čo mu policajt hovoril. Potom mu do ruky natlačil nejaký papierik a povedal mu, nech si sadne do auta. Harry poslúchol a pobral sa do auta. Sadol si dopredu a v ruke prevracal telefón. Nevedel či má Emily zavolať. Nakoniec to nechal tak, lebo si k nemu prisadol policajt a naštartoval.
,,Ten hotel je odtiaľto päť kilometrov a je tým smerom, ktorým ste cestoval, takže to máte menšie plus. Je mi naozaj ľúto čo sa vám stalo. Hlavne teraz na Vianoce.." brblal policajt, lenže Harryho to nezaujímalo. Nechcel Emily sklamať, ale nevedel čo má robiť. Mal prejsť ďalších desať alebo pätnásť kilometrov peši len v obleku a kabáte s lakovanými topánkami? Pravdepodobne by ďaleko nezašiel. Povzdychol si a hlavu vyvrátil dozadu. Chcel si ju totiž oprieť, ale v tom úbohom aute nemali ani opierku.

,,Mami, nemohli by sme počkať na Harryho? Chcela by som ozdobovať stromček s ním," pošepla Emily mamine, keď sa priplazila do kuchyne. Vysadla si na kuchynský ostrovček ako to mala vo zvyku a pozerala na maminu prácu. Vždy obdivovala ako dokáže variť aj štyri jedlá naraz a vždy skvele dopadnú. Že by to bola prax? Mamina sa otočila a letmo pozrela na dcéru.
,,Zlatíčko, netuším kedy príde, ale ak by si tak veľmi chcela, môžeme na neho počkať. Avšak do večere tu musí byť."
Emily prikývla a usmiala sa. Neverila, že Harry tu bude už za päť hodín, možno aj skôr. Tešila sa tak veľmi, že skoro rozliala maminu kávu, ktorá bola vedľa nej. Rodičia sa s Harrym videli nespočetne veľakrát. Mali ho dokonca radi a prijali ho do rodiny, za čo im bola Emily vďačná. Nikdy predtým jej priateľa neprijali do rodiny. Pravdepodobne preto, že im ho buď neukázala, alebo to bol nejaký chalan, ktorý nemal práve najlepšiu povesť. Lebo toto bola Emily predtým ako spoznala Harryho.

Nešťastného Harryho policajt zaviezol do hotela. Bol to skôr motel, podľa toho ako to vyzeralo, ale Harry bol rád, že aspoň niečo. Už sa policajt pýtal, či by ho neodviezol k Emily, ale on nesúhlasil. Vraj bol poverený odviesť ho do hotela.
,,Vaše auto bude hotové o týždeň. Alebo aj skôr, poprípade neskôr. To sa už musíte spýtať, lebo vám ho odviedli do vášho servisu, ktorý máte napísaný v poistke. Dal som vám aj papier so všetkými informáciami. Telefónne čísla, mail, adresu. Tak, to by bolo asi všetko. Príjemné sviatky," rozlúčil sa policajt, zvrtol sa a nasadol do auta. Harry stál v snehu s plnými rukami a pozeral za autom, ktoré práve odchádzalo. Naozaj sa toto muselo stať? Obrátil sa k motelu a s nechuťou vkročil dnu. Nebolo to tam až také zlé, ale predsa len chodil do hotelov na inej úrovni.
,,Ako vám môžem pomôcť?" spýtala sa recepčná. Mala asi päťdesiat rokov. Usmievala sa a na visačke mala svoje meno. ,,Betty"
Harry si povzdychol a unavene sa usmial. Bol rád, že sa pred policajtom nezosypal.
,,Poprosil by som jednu najlepšiu izbu." Betty prikývla a napísala niečo do počítača. ,,Dobre. Ale nechápem, čo vás sem privádza," povedala keď písala. Z jej tónu hlasu bolo cítiť, že jej na ňom záleží.
,,No, nemal som na výber. Poslala ma sem polícia." Prevrátil očami a oprel sa o pult. Pohľadom hľadal nejakú vianočnú výzdobu, ale nedarilo sa mu. Pripadal si ako na jeseň. Len so snehom a bez Emily.
,,Aha, tak to vy ste ten Harry Cooper, všakže?" opýtala sa a venovala mu úsmev, ktorý bol plný pochopenia. Mal rád optimistických ľudí. Boli ako balzam na dušu, niečo ako Emily.
,,Áno," prikývol a tiež sa usmial.
,,Tak poďte za mnou," odišla od pultu a pomohla mu s vecami. Po ceste výťahom sa moc nerozprávali, iba o tej nehode. Betty bola veľmi milá a chápavá žena. Harry bol rád, že natrafil práve na ňu.

Emily už bola nervózna. Harry jej stále nevolal a od ich posledného telefonátu prešli dve hodiny. Dokonca aj Emilin otec sa vrátil. Priniesol veľa dreva, ktoré naštiepal na záhrade. Hodil ho do krbu a zakúril. V dome bolo príjemne teplúčko. Milovala vôňu Vianoc. Tú atmosféru a všetko, čo sa okolo toho točilo. Bol to jednoducho výnimočný čas, ktorý bol strávený s najbližšími. Pila už druhú šálku kakaa a pozerala do krbu. Všetko tam praskalo a horelo. Bolo to veľmi magické, všetko čo sa tam odohrávalo. Nikdy sa nad tým tak nezamýšľala. Pri svojich nohách mala položenú knihu, ktorú čítala. Emily zbožňovala knihy, teda nová Emily. Stará Emily na to nemala čas, keďže sa stále niekde flákala. Bola rada, že toto jej staré ja je preč. Dokonca sa jej to už protivilo. Do rúk vzala svoju knihu a vyložila si ju na kolená. Bola to nejaká kniha s Vianočnou témou. Veľmi sa jej páčila a čítal ju už tri roky vždy na Vianoce. Bola to jej nepísaná tradícia, ktorú mala veľmi rada a rada ju dodržiavala.
,,Kedy príde Harry?" spýtala sa jej mama keď dozerala na morku, ktorá sa piekla. Emily pokrčila ramenami.
,,Asi mu zavolám." Vytočila jeho číslo a čakala. Zdvihol jej až po treťom zazvonení.

Práve si odkladal veci na stôl keď mu zazvonil mobil. Vedel, že to bude Emily. Posledné dve hodiny sa jej totiž neozval.
,,Áno?" zdvihol. V jeho hlase sa mu zračila starosť. Sadol si na posteľ a pretrel si tvár. Vôbec jej nechcel hovoriť čo sa stalo. Vedel, že by ju to vzalo.
,,Harry, kde si?"
,,V hoteli," odpovedal stroho a hryzol si do pery. Na druhej strane bolo chvíľu ticho.
,,Dobrý vtip."
,,To nie je vtip," začal opatrne, ,,polícia ma odviedla do hotela. Nemám auto. Pravdepodobne spolu nebudeme na Vianoce, je mi to ľúto Emily." Počul ako prudko dýcha. Vedel si ju predstaviť. Na pokraji zúfalstva. Tieto Vianoce si plánovali už strašne dlho. Možno aj od Silvestra minulého roka. Bolo to na ňu moc. Možno jej to mal objasniť jemnejšie.
,,Aha. Takže dnes ťa nemám čakať?" spýtala sa opatrne. Harry prikývol. Bol smutný a aj ona bola smutná. Jej hlas sa triasol.
,,Áno. Je mi to ľúto Emily, maj sa," povedal a zložil. Nikdy medzi nimi nevládlo takéto napätie. Samozrejme, že sa hádali, ale to boli len malichernosti. A navyše, toto nebola ani hádka. Nevedel, čo si Emily myslí. Dáva mu za vinu, že jej nezavolal? Že sa nakoniec vybral do hotela sám, aby s ňou nemusel byť? A bude s ním vôbec hovoriť? Toto mu lietalo hlavou. Myslel si, že vybuchne. Betty mu povedala, že sa môže ísť dole najesť ak bude chcieť. Vraj v hoteli pracuje len ona, dvaja kuchári, dve upratovačky a jedna slečna, ktorý za ňu zaskakuje na recepcii. Na Vianoce nikto nechcel brať zmenu.
Harry neochotne zišiel dole, lebo až teraz si uvedomil, že od rána nič nejedol. Dokonca nemal čas vnímať tie kŕče v bruchu.

Emily si utrela slzy a roztraseným hlasom oznámila, že Vianoce s Harrym sa nekonajú. Bola veľmi smutná. Nedokázala uveriť, že sa toto stalo. Vedela, že sa Harry tešil na ich spoločné Vianoce. Ale nevedela, či si to nerozmyslel. Lebo jeho historka bola mierne neuveriteľná. Polícia ho odviezla do hotela? Emily sa zvalila na posteľ a z očí sa jej vyliali slané prúdy. Nikdy kvôli chlapcom neplakala. Ale veľmi dobre vedela, že Harry je iný. Harry by jej nezlomil srdce. Ich dvoch si predstavovala ako nerozlučnú dvojicu. Každý im to vravel. Chalani z jej bývalej partie mu závideli. Emily bola výnimočná a každý si to uvedomoval. Či jasne alebo nejasne, to bolo už na nich. Aj keď sa Emily zmenila, stále to bola Emily. Stále bola citlivá a stále vedela kde sú jej hranice a aké ma hodnoty. Nikdy si nezačala s niekým, koho by poznala len dva dni. Aj Harry bol podľa nej výnimočný. Síce Emily pokladal za výnimočného každého, on bol iný. Nikdy nikoho takého nepoznala. Správal sa k nej ako k niekomu nadpozemskému. Bral ju ako niečo krehké, čo treba ochraňovať a brániť. O čo sa treba starať aby sa to nerozbilo a nepoškodilo. Bola jeho súčasťou a on jej. Vždy si ich predstavovala ako spolu zostárnu aj so štyrmi vnúčatami. Boli spolu šťastní. A mali spolu prežiť prvé Vianoce, ktoré sa napokon zrušili a Emily nevedela prečo.

,,Ďakujem," usmial sa Harry keď mu Betty doniesla ich vianočnú špecialitu. Boli to palacinky poliate javorovým sirupom, ozdobené kokosom a na nich bol malý snehuliačik tiež z kokosu. Bola to zvláštna kombinácia, ale Betty tvrdila, že je vynikajúca.
,,Prosím neodchádzaj," požiadal ju Harry a ona si sadla oproti nemu. Rozprávali sa. Povedal jej o Emily a telefonáte. Bol smutný z toho čo sa stalo a potreboval poznať názor ženy, ktorá bola nestranná.
,,Harry, ona vie, že si dobrý chlapec. Pochopí to, keď jej to vysvetlíš. Neboj sa, môžete si to vynahradiť niekedy inokedy. A predsa len, zajtra sú Vianoce. Do zajtra máš ešte čas," usmiala sa, ale Harryho to nepovzbudilo.
,,Moje auto bude opravené o dva týždne, volal som tam. Nikto ma sem nepríde zobrať, lebo všade sú kolóny a myslím si, že zajtra ráno to bude ešte horšie. Podľa mňa uzavrú aj cesty," pokrčil ramenami a odrezal si z palacinky. Bola naozaj veľmi dobrá.
Betty sa pousmiala. ,,Neboj sa. Dozajtra to určite vyriešiš. A ak nie, ja sa o to postarám," žmurkla a odišla. Harry premýšľal nad tým, čo povedala, ale nejako mu to bolo jedno, lebo po piatich hodinách mal konečne jedlo. A bol hladný ako vlk.

Emily ležala na posteli a pozerala do stropu. Oči mala stále vlhké od sĺz. Premýšľala o nej a o Harrym. To robila keď bola smutná, avšak teraz jej to moc nepomáhalo. Mama aj otec sa jej neraz snažili dostať do izby. Prišli ju utešiť, ale ona ich odohnala. Dokonca nechcela ani hrnček kakaa.. Avšak keď za ňou prišiel ocino, že idú ozdobovať stromček, vzdala to a vyšla z postele. Nemohla tam predsa ležať a utápať sa vo vlastnom žiali. Zajtra budú predsa Vianoce. Zišla dolu a do nosa jej udrela vôňa všetkého možného. Veľmi sa tešila na večeru. Najviac ako sa len dalo. Vyhladla po tom plači. Jej rodičia sa už zvŕtali okolo stromčeka. S nejakými dekoráciami už začali, ale mamina stále odbiehala ku sporáku. Bolo to veľmi chaotické, vtipné ale predsa len takto vyzerali Vianoce u Walterovcov.

Harry sa najedol a odpratal sa do haly. Na izbe nemal čo robiť, dokonca zistil, že v celom hoteli je dokopy dvanásť izieb plných vrátane tej jeho. Bolo mu naozaj ľúto Betty, lebo tu musela zostať. Ale vraj si na to zvykla, keďže toto boli jej Vianoce už dvanásť rokov. S celým hotelovým personálom si každý rok spravili menšie Vianoce, rozdali si darčeky a spolu sa najedli. Mali všetci blízke vzťahy, očividne spolu pracovali už dlho. Harry sa dozvedel, že Betty je majiteľka hotela a je to jej druhý domov.
,,Harry? Nechcel by si sa s nami navečerať?" spýtala sa ho Betty keď ho našla ako sedí v kresle a pozerá sa na akvárium s rybičkami. Oči mal unavené a smutné. Zdvihol zrak a pozrel na ňu. Poskočilo mu srdce. Vôbec nečakal, že by mu to niekto mohol navrhnúť. Bol za to rád, ale najradšej by ju predsa len strávil s Emily. Prikývol a usmial sa. Aj keď ten úsmev nestál za veľa, bolo to lepšie ako zvesené kútiky.

Vianočný stromček už mali skoro hotový. Ešte im chýbala hviezda na vrch stromčeku, ktorú tam vždy dávala Emily. Postavila sa na stoličku a bielu hviezdu nastokla na špičku stromčeka. Bol naozaj prekrásny, tak ako každý rok. Vlastne sa jej zdal dokonca krajší. Zoskočila zo stoličky a usmiala sa na rodičov.
,,O chvíľu bude večera," usmiala sa mama a rýchlo odbehla do kuchyne. Emily sa pobrala do obývačky, kde v televízii dávali nejaký vianočný film. Posledné tri dni nedávali v televízii nič iné. Emily si povzdychla a ľahla si na pohovku. Na kolená si vyložila knihu a televíziu stlmila. Pohrúžila sa do deja, ale iba na chvíľu, lebo potom sa jej opäť do mysle natlačil Harry.

Harry čakal v kresle na večeru. Betty povedala, že bude o šiestej, čo bolo presne za dve minúty. Nikto nikde nebol, čo ho rozhodilo. Možno na neho zabudli.. Chytil do rúk telefón a zavolal Emily. Hovorila mu, že budú jesť až o pol siedmej, tak mal ešte čas. Vytočil jej číslo, ale dlho sa nikto neozval. Už to chcel zložiť, ale zabránil mu Emilinin hlas.
,,Harry?" spýtala sa ospalo.
,,Nechcel som ťa zobudiť," ospravedlnil sa Harry. Naozaj netušil, že by Emily mohla spať. Nechcel ju ďalej rušiť a tak sa rozhodol, že jej zloží, ale ona mu v tom zabránila.
,,Nie, to je v poriadku, aj tak mi mal o šiestej zvoniť budík," v jej hlase bol počuť náznak úsmevu. Bol rád, že sa nehnevá.
,,Tak to som rád. Napadlo mi, že ti zavolám, aby som ťa počul," pošepkal. Na druhej strane bolo na chvíľu ticho a potom Emily prehovorila.
,,Chýbaš mi."
,,Aj ty mne," odvetil a preložil si telefón do druhej ruky. Triasla sa mu. Povzdychla si.
,,Vieš čo by som si priala na Vianoce Harry?" spýtala sa ho skoro nečujne. Pokrútil hlavou. ,,Nie."
,,Priala by som si, aby si bol môj vianočný darček," povedala. ,,Ľúbim ťa. A musím už končiť," zložila. Harrymu prebehol po chrbte mráz, keď sa z prítmia vynorila Betty. Zľakol sa, lebo bol omámený aj tým čom povedala Emily.
,,Pomôžem ti s Emilinín prianím. Na parkovisku mám svoje auto. Nádrž je plná. Chcela som ti to navrhnúť až počas večere, ale vidím, že by sa ti to hodilo už teraz. Cesty sú stále zapchaté, ale ver mi. Ak vyrazíš teraz, o polnoci si u nej. Harry, splň jej vianočné prianie," povedala a podala mu kľúčiky. Harry mal na kraji slzy. Nikto pre neho neurobil niečo také nádherné. Že by bola Betty jeho vianočný anjel? Vzal si kľúčiky z jej ruky a objal ju. Pevne ju stisol a do vlasov natlačil jeden bozk, ktorý bol plný vďaky. Nevedel ako jej mal poďakovať.
,,Ďakujem ti, mnohokrát," zašepkal. Do svojej izby vybehol čo najrýchlejšie. Veci mal ešte hodené na posteli, tak si ich rýchlo vzal a utekal do haly. Betty tam ešte stála. Do rúk jej strčil dvesto dolárovku.
,,Vianočný darček, Betty," usmial sa a odišiel. Vedel, že jedna noc stála maximálne dvadsať dolárov a benzín možno päťdesiat. Avšak ona si to zaslúžila.

Emily a jej rodičia už mali dávno po večeri. Pozerali spolu ešte nejaké filmy, ktoré v televízii dávali a potom sa pobrali spať. Emily však nešla spať. Sadla si na posteľ a hľadela do steny. Usmievala sa. Bola rada, že si s Harrym zavolali. Bola rada, že mu konečne povedala ako ho má rada. Nahla sa pod posteľ a vytiahla odtiaľ krabicu. Tam mala všetky fotky s Harrym, ktoré kedy mali. Naposledy si ich prezerala pred pár týždňami. Vtedy bola naozaj smutná. Zomrela jej stará mama a Harry vtedy nebol v New Yorku. Stále jej však volal, ale ona ho potrebovala mať pri sebe. Teraz si ich fotky pozerala s úsmevom na tvári. Lepšie sa jej bude zaspávať. Vytiahla prvú fotku, ktorá bola podľa nej najkrajšia. Stáli tam oproti sebe a pozerali sa na seba. Bola to momentka, ktorá bola vytvorená keď boli na výlete ich rodiny. Odfotili ich Harryho rodičia. Pozerali sa na seba s láskou, ktorú nebolo možné opísať. Nikdy sa na nikoho Emily tak nepozerala. Nikdy nikoho tak neľúbila. Nikdy nechcela aby bol niekto iný teraz vedľa nej okrem Harryho.

Harry bol na ceste už dobré tri hodiny. Vonku bola tma, husto snežilo a kolóny boli stále, avšak Harry bol presvedčený, že to na Vianoce zvládne. Z rádia mu vyhrávali vianočné piesne, ktoré mu ako tak dvíhali náladu. Najšťastie sa kolóny hýbali rýchlejšie ako cez deň, ale stále sa tridsať minút rovnalo jednému kilometru. Avšak kvôli Emily by Harry spravil čokoľvek.

Boli dve hodiny ráno, keď sa Emily zobudila na zvonček pri dverách. Myslela si, že sa jej to iba sníva, alebo že si zabudla vypnúť budík. Avšak ani jeden z týchto dôvodov to nebol. Keď opäť zazvonil zvonček, bolo jej jasné, že ide odo dverí. Vstala a vyšla z izby, rodičia našťastie stále spali, tak Emily rýchlo zbehla dolu, aby človeka za dverami umlčala. Zasvietila. Vedela, že toto toho človeka určite prinúti nezvoniť. Emily netušila kto to môže byť a čo chce o druhej ráno pri ich dverách. Pomaly prešla ku dverám a spýtala sa kto tam je.
Na druhej strane bolo ticho.
,,Kto je tam?" spýtala sa mierne hlasnejšie. Chcela nazrieť cez mliečne sklo, ale vonku bola tma a navyše, ani za denného svetla cez to sklo nič nie je vidieť.
,,Je tam niekto?" spýtala sa naposledy a vtedy jej odpovedal.
,,Áno." Jeho hlas by spoznala hocikde. Rýchlo otvorila dvere a dovnútra sa privalil chladný vzduch. Harry rýchlo skočil dnu a Emily zavrela. Chvíľu na seba bez slov pozerali. Potom sa mu Emily hodila okolo krku a zvýskla. Šťastím sa rozplakala a na svojom ramene pocítila, že Harry tiež. Spustil ju dolu a usmial sa.
,,Veselé Vianoce Emily," pošepkal a prilepil sa jej na pery. Toto boli jej prvé Vianoce s Harrym, ktoré nezačali úplne najlepšie, ale skončili dokonale.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama